...srdce Považia...

História Dubnického kaštieľa

 

Dubnický kaštieľ, ktorý sa nachádza na vážskej terase v blízkosti kostola sv. Jakuba je kultúrnou pamiatkou, ktorá patrí k najhodnotnejším historickým stavbám na Slovensku. Kaštieľ s renesančným jadrom je štvorkrídlová budova nepravidelného tvaru, ktorú začal budovať Gašpar Ilešházi v 40. rokoch 17. storočia na staršom základe.

Kaštieľ má ústredný dvor (Átrium) stavaný na terase, ktorej svah tvoril bezpečnostnú priekopu. Stavba sa robila tak, aby bola schopná obrany, čoho dôkazom sú aj kľúčové strieľne. Vchod do kaštieľa nachádzajúci sa v západnom krídle bol opevnený štvorhrannou vežou a za ňou sa nachádzala hospodárska časť. Kaštieľ bol chránený hradnou priekopou s padacím mostom, ktorý zanikol koncom 18. storočia.

Po smrti Gašpara Ilešháziho sa dedičstvo rozdelilo medzi jeho dvoch synov. Gabriel dostal časť majetku s kaštieľom a Juraj prevzal nemšovskú kúriu. Po Gabrielovej smrti sa majiteľom celého panstva stal Juraj Ilešházi, ktorý sa zameral na nedostavané západné krídlo a po príchode vlny baroka tu zriadil barokovú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, doplnenú rokokovým inventárom.

Vo východnom krídle kaštieľa z roku 1801 v klasicistickom slohu za Štefana II. bola uložená rodová zbierka obrazov a rôznych historických predmetov. V žánrovej skladbe prevažujú portréty z ilešháziovských mužských členov rodu. Tak vznikol súbor portrétov komponovaných do poprsia na neutrálnom pozadí, jednotných rozmerov. Múzeum vlastní i ďalších majiteľov Dubnického kaštieľa.

V juhozápadnom krídle kaštieľa bolo vybudované oválne schodisko v klasicistickom slohu, z kotrého bol prístup do rozsiahleho parku. V tomto krídle mali Ilešháziovci svoj červený salón a hosťovskú spálňu. V miestnostiach sa nachádzali bohato zdobené krby a kachle s kamennými stĺpmi. Po smrti Juraja Ilešháziho sa dedičom panstva stal jeho adoptívny syn Mikuláš, ktorý realizoval generálnu prestavbu kaštieľa do dnešnej podoby. V nasledujúcich desaťročiach sa v dubnickom kaštieli robili len nevyhnutné opravy.

Pri kaštieli bol vybudovaný rozsiahly francúzsky a potom anglický park. V polovici 18. storočia majitelia založili unikátnu oranžériu s teplomilnými subtropickými rastlinami, ktoré produkovala až do zániku v roku 1937. Z architektonických doplnkov francúzskeho parku je pozoruhodné kamenné bludisko, pripomínajúce prírodnú jaskyňu - grottu, nad ktorou bola vybudovaná drevená vyhliadková veža.

Na poschodí kaštieľa sa nachádzali šľachtické reprezentačné a spoločenské miestnosti, kde príjímali vzácne návštevy a ilešháziovská knižnica, ktorej súčasťou bolo okolo 6000 diel v 8000 zväzkoch, z toho početné vzácne rukopisy pochádzajúce z 18. a 19. storočia, medzi nimi Dubnická kronika v uhorských dejinách. Budovalo ju sedem generácií a konečnú podobu získala za vlády Štefana II. Ilešháziho, ktorý bol posledným príslušníkom rodu Ilešháziovcov.

V súčasnosti v Dubnickom kaštieli sídli mestské múzeum, galéria a Mestské informačné centrum.

Chcete vedieť viac?

Navštívte nás.

© 2017 Všetky práva vyhradené.

Design by: Juraj Porubčan