...srdce Považia...

Park Jána Baltazára Magina

Park Jána Baltazára Magina

 

Gašpar Ilešházi dal v roku 1637 vybudovať v Dubnici kaštieľ, vedľa ktorého už bola upravená záhrada a mala svojho záhradníka. Jozef Illešházi (1723-1766), ako trenčiansky a liptovský župan, sa podujal podľa francúzského vzoru pretvoriť kaštieľsku záhradu na francúzsky park. Barokový sloh záhrad architekta André Le Nôtre sa vyznačoval prísne symetrickým riešením plochy. Plocha terénu francúzkeho parku v okolí Dubnického kaštieľa nemala pravidelnú formu a jej rozloha bola obmedzená polohou parku. Projektant uplatnil dvojosé riešenie. Medzi dve pravidelné aleje umiestnil jazierko. Okrem zriadenia oranžérie, venoval Jozef IIleśházi pozornosť vybudovaniu zoologickej záhrady priamo v parku Dubnického kaštieľa. Z archívov máme údajeo chove medveďa, orla a iných dravcov.

Z architektonických doplnkov francúzskeho parku najväčšiu pozornosť vzbudzovala dômyselne vybudovaná vyhliadková veža, pod ktorou bola umelá jaskyňa Grotta.

Posledným mužským potomkom rodu Ilešházi bol Štefan II. Ten venoval pozornosť prestavbe parku podľa vzoru anglického prírodno – krajinárskeho štýlu. Bola to vtedajšia móda, čo vyplývala z romantizmu, ktorý hlásal myšlienku návratu k prírode. Prevahu nadobúdala zásada voľnej úpravy parkovej plochy. Bol to opak pravidelného štýlu tvorby záhrad. Nový štýl dosiahol najväčšiu popularitu v Anglicku. Štefan II. novú úpravu parku uskutočňoval pozvoľna. Viaceré pôvodné zariadenia zachoval. Dal postaviť menší skleník na pestovanie ananásov.

V zoologickej záhrade vznikla bažantica. Štefan Ilešházi nemal mužského potomka. Tri roky pred smrťou, v roku 1835, predal trenčianske panstvo viedenskému finančníkovi barónovi Jurajovi Sinovi z gréckeho Hodósu.
V roku 1876 zdedila kaštieľ a park dcéra Šimona Sinu, Ifigénia. Podporovala dokončenie úprav parku podľa vzoru anglického prírodno – krajinárskeho štýlu. Dve pravidelné aleje ostali, pribudol čínsky drevený altánok, nepravidelné chodníky a romantické zákutia. V parku okrem bažantov a jarabíc chovali aj srnky.
Grófka Ifigénia ď Harcourt s obľubou raňajkovala so svojimi hosťami v parku pod troma lipami. Zásluhou grófky Ifigénie a vynikajúcich záhradníkov, ktorými boli František Čuda a Štefan Sedláček, sa na začiatku 20. storočia opäť zaskvel Dubnický park ako jedinečný prírodný výtvor na strednom Považí.
Od roku 1942 je park chránenou pamiatkou v majetku mesta Dubnica nad Váhom. Dnes nesie meno známeho dubnického dejateľa J.B. Magina.
Celková plocha parku v dnešnej podobe presahuje 49 tisíc m2.
Mesto Dubnica nad Váhom pokračuje v jeho obnove a zveľaďovaní. Medzi najpočetnejšie vzácne dreviny parku patria:
Lipa malolistá (160 kusov t. j. 28 % zo všetkých stromov, Lipa veľkolistá (36 kusov), Tis obyčajný (29 kusov).
  

 

© 2017 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si webové stránky zdarma!Webnode